Warning: Trying to access array offset on null in /data/6/3/63fcd11f-f9fe-4c63-9b85-52a502da298c/misochmelar.sk/web/wp-content/plugins/really-simple-facebook-twitter-share-buttons/really-simple-facebook-twitter-share-buttons.php on line 318

Vytrvalosť je charakterová vlastnosť. Pestuje sa rovnako ako každá iná, a je nevyhnutným predpokladom na to, aby človek dosiahol to, čo chce. Silnejšia od nej je už len sila zámeru, ktorá človeku dodáva smer.

Na to, aby sme ju získali, treba začať trénovať. Nie však zhurta, ale krok po kroku. Pretože by sa mohlo stať, že náš mozog odmietne poslúchať, a radšej cúvne, ako by to mal vydržať. A ako to trénovať? Treba si vybrať jednu ľubovoľnú činnosť, ktorá má trvať dlhší čas. A následne ju vykonať, a vydržať až do konca, nech sa deje, čo sa deje. Treba začať s niečím otravným, čo nám zo začiatku nezaberie viac ako 10 minút. A potom si dať motiváciu, prečo by sme mali vydržať až do konca, a trest, ktorý nám pripadne, ak nevydržíme. Trest musí byť dostatočne silný, aby nás prinútil konať, keď k nám prídu ťažké chvíle, a budeme to chcieť vzdať. Ideálne musí byť ešte silnejší ako motivácia vydržať až do konca, aby zároveň pôsobil ako negatívna motivácia, a tým pádom na nás zatlačil ešte viac. Môže to byť hocičo, čo sa nám nebude chcieť spraviť ešte viac, ako sa nám nechce ísť do zadanej úlohy. Pokojne to môžu byť rôzne odporné veci, a čím odpornejšie, tým lepšie – napríklad olízanie záchodovej misy, strávenie dvoch hodín v chlieve, skok do kontajnera s odpadkami….tvorivosti sa medze nekladú. Tu ani tak nejde o to, ako to ohodnotia druhí, ale skôr o to, ako silno nám to bude pripadať odporné (a robiť nám to protitlak).

Náš mozog je ale vynaliezavý, a bude sa v tých najhorších chvíľach snažiť zo situácie vycúvať, a vymyslieť 300 rôznych výhovoriek a situácií, len aby nemusel zniesť trest. Preto budeme potrebovať poistku. Takú, ktorá nezávisí od nás, resp. nad ktorou nebudeme mať my sami moc, aby sme sa z toho nemohli sami vyvliecť. Budeme potrebovať mať kamarátov, rodinu alebo kolegov, pred ktorými spravíme verejný záväzok. Povieme im, že chceme vydržať v tom a v tom, a že keď to nespravíme, tak nám majú dať náš trest. A ak ho náhodou nespravíme, tak sa majú od nás držať čím ďalej, pretože sme ich oklamali. To nám dodá ďalšiu motiváciu, pretože väčšina z nás sa nechce strápniť pred svojím najbližším okolím. Naše podvedomie to tiež bude brať tak, že keď nevydržíme s našou úlohou, tak stratíme s nimi naše dobré vzťahy. A to si už zvyčajne ceníme oveľa viac, ako väčšinu iných vecí. Lebo ide o takmer najcennejšiu vec, ktorú máme, a ktorú získame v prípade straty len veľmi ťažko. Aj keď reálne nás žiaden blízky človek neopustí, keď nesplníme nejakú úlohu. Ide ale o to, že naše podvedomie si to bude myslieť, a bude podľa toho konať. V podstate tým zautomatizujeme bič, ktorý si na seba ušijeme. A ten garantovane nedovolí, aby sme vybočili zo svojej cesty.

Budeme však potrebovať ešte ďalšiu vec. Tú, bez ktorej zvyčajne zlyhávajú dlhodobejšie pokusy. A tou je odmena za dobre vykonanú prácu. V našom prípade za to, že sme vydržali až do konca. Môže to byť kľudne pochvala samého seba, alebo večera v drahej reštaurácii – podľa našich možností. Ide o to, aby sme sa na konci odmenili. Pretože motivácia trestom bude fungovať na začiatku, pri prvých „tréningoch“, ale postupom času budeme menej a menej ochotnejší ju prijať. Na druhej strane, odmena na konci pôsobí na nás pozitívnou motiváciou, a to je to, čo funguje dlhodobo. Pritom ani nejde o to, ako veľká tá odmena bude, ale skôr o to, ako sa na ňu budeme tešiť. Radosť nám dodá ďalšiu energiu, ktorú budeme potrebovať na priebežnej báze, keď nás bude náš osud skúšať. Pozitívnu energiu, ktorá človeka psychicky neunaví. A odvahu vydržať až do konca.

Takto teda začneme trénovať. Stanovíme si 10 minút, cieľ, trest, a odmenu. A ideálne aj hore uvedenú poistku. Potom sa do toho pustíme a vydržíme až do konca. Úspešný koniec oslávime. Neúspešný koniec potrestáme, a začneme znova. Až dosiahneme úspech. A odmenu. Potom skúsime tých 10 minút predĺžiť na dvojnásobok. Alebo aj trochu menej, ale určite nie viac ako ten dvojnásobok. Pretože budeme riskovať, že náš mozog sa vzbúri, a vymyslí si nejakú výhovorku. Takže radšej nebudeme riskovať, a pôjdeme podľa overeného postupu. Následne skúsime vydržať tú predĺženú dobu, a ak nevydržíme, tak nasleduje trest a opakovanie pokusu, inak nasleduje znova odmena. A takto to budeme postupne predlžovať až na takú dobu, ktorá bude našim cieľom – napr. vydržať čítať knihu 4 hodiny v kuse.

Treba si však uvedomiť, že čím bližšie budeme s naťahovaním toho času bližšie k nášmu cieľovému času, tým menej nám zostane čas na všetko ostatné. Takže to bude treba rozložiť do viacerých dní. Nielen preto, aby sme sa príliš neunavili, ale aj aby sme dali nášmu mozgu čas na spracovanie novej zručnosti, a aby sa tomu vedel lepšie prispôsobiť. Lebo ak nás má v tom podporovať, tak sa mu to bude robiť ľahšie, ak dostane čas prispôsobiť sa na to. A to ide spraviť len počas spánku, kde sa mozog vždy prekonfiguruje a posnaží sa nastaviť na ďalší deň, kde bude očakávať danú situáciu znova. Bude na ňu ale už o niečo viac pripravený. Bude ju tým pádom lepšie znášať, a umožní nám vydržať o niečo viac, s tými istými zdrojmi a námahou ako deň predtým.

Takto teda budeme pestovať svoju vytrvalosť. Začínať v malom, a postupne po troške prikladať, až kým sa nedostaneme do cieľa. Ide o starý známy princíp varenej žaby, s tým, že tentoraz budeme variť sami seba. Odmenou nám za to bude hneď niekoľko vecí. Prvou bude psychická výdrž, ktorá sa nám zíde nielen pri tréningu, ale aj v každej jednej namáhavej situácii v živote. A tých príde určite ešte veľa. Tou druhou bude zvýšená úspešnosť toho, čo budeme robiť. Pretože zvýšená vytrvalosť nás nebude odrádzať od cieľa, a namiesto neustáleho prekonávania sa po ceste budeme môcť využiť svoju energiu na rýchlejšie dosiahnutie cieľa. Treťou odmenou bude spokojnosť a radosť. Nadchádzajúce úspechy budú stále väčšie a častejšie, a život nás bude uspokojovať oveľa viac ako predtým. Budeme mať neskutočnú radosť z toho, že nám veci znova začínajú vychádzať. Naše okolie nás bude považovať za šťastlivcov, s vrodeným talentom, či géniov v danej veci. Aj keď budeme vedieť, že sme nimi predtým neboli. A to všetko len preto, že sme dokázali vydržať až do konca. A odlíšiť sa od masy ostatných, ktorí to radšej vzdali. A zostali uväznení vo svojich komfortných životoch.