Warning: Trying to access array offset on null in /data/6/3/63fcd11f-f9fe-4c63-9b85-52a502da298c/misochmelar.sk/web/wp-content/plugins/really-simple-facebook-twitter-share-buttons/really-simple-facebook-twitter-share-buttons.php on line 318

Dnes som sa rozhodol prijať výzvu “1000 slov denne”, ktorú som videl v tomto článku: https://medium.com/@skooloflife/how-writing-1000-words-a-day-changed-my-life-3895f4d045d2. Jej autor hovoril o tom, čo mu to dalo. Aj keď to na prvý pohľad nevyzerá nejak extra, postupom času sa z toho stala rutina, a pomohlo mu to lepšie formulovať myšlienky, vyjadrovanie, a časom napísal aj svoju prvú knihu.

Podstata toho celého je získať návyk robiť niečo, čo nám pomôže v dlhodobom horizonte. Človek pri tom prechádza rôznymi fázami, napr. ako vymyslieť, čo vôbec napísať. Neskôr prídu problémy typu “napísal som už stručne všetko, čo som chcel, ale ešte som nedosiahol limit 1000 slov”, prípadne časom prichádza maximálna lenivosť vôbec niečo napísať – aj keď, ako písal autor toho článku – práve vtedy napísal tie najlepšie články. A okrem toho mu to dalo nesmiernu silu a návyk, ako prekonať sám seba, keď vie, že sa mu nechce, ale musí…

A pritom návyky hrajú v našom živote kritickú rolu, ktorá rozhoduje o našom úspechu alebo neúspechu, o šťastí alebo nešťastí, o splnení alebo nesplnení cieľov… A umožňujú nám toto všetko robiť automaticky, bez rozmýšľania, a bez toho, aby sme si všimli, že sme vynaložili nejakú námahu. Pretože veľakrát len predstava toho, že máme vynaložiť nejaké väčšie úsilie pre splnenie nejakého cieľa alebo úlohy, odradí človeka od toho, aby vôbec začal niečo robiť. Ale keď sa premôže (ak ešte u neho neexistuje návyk), tak paradoxne po dokončení úlohy zistí, že to až tak zlé nebolo, a že väčšinou najťažšie na tom bolo prekonať samého seba. A práve v tom tkvie sila návykov – odstránenie bloku, ktorý si umelo vytvára naša myseľ. Z nejakého dôvodu sa totiž človek postupom času v živote dopracuje k tomu, že pri väčšine úloh jeho myseľ začne “preháňať” a nevie správne odhadnúť úsilie, ktoré bude treba – zvyčajne ho odhadne na oveľa viac, ako bude realita. Pravdepodobne je to tým, že čím má človek viac skúseností, tým viac získa aj podvedomých blokov a nesprávnych asociácií, ktoré sa u neho vytvorili pri alebo po splnení veľmi náročných úloh. Keďže ale podvedomie nevie veľakrát rozpoznávať budúce veci správne, po čase začne plodiť “bludy”. A odtiaľ to potom dôjde až do stavu, ktorý už väčšina z nás pozná, a bludné koleso začína… Jediná razantná možnosť, ako sa z toho dostať, sú práve návyky. A práve v tom tkvie sila “jednoducho sa zobrať a spraviť to”. A opakovať to každý a každý deň znova. Postupne to pomôže človeku túto činnosť spraviť rutinnou, a po 20-90 dňoch sa z nej stáva návyk. V tom momente už nerozmýšľame, či danú vec urobiť alebo neurobiť, koľko času alebo námahy to bude stáť, a podobne, ale proste ju spravíme, a ešte sa nám bude zdať, že to bolo bez námahy. Jednoducho zázrak 🙂

Návyky ale majú ešte ďalšiu výhodnú vlastnosť. Naše podvedomie je celkom dobré vo zovšeobecňovaní a hľadaní podobností – aj keď niekedy až príliš. V tomto prípade je to ale plus, pretože keď budeme chcieť riešiť podobný problém alebo úlohu, nebudeme si musieť vytvárať znova ďalší návyk, ale podvedomie si prispôsobí už existujúci návyk, a použije ho na túto situáciu. Výsledkom bude to, že veľa ďalších podobných činností v našom živote sa v momente stane automatizovanými, a tým pádom zvládneme toho spraviť oveľa viac, ako predtým – a to nie tým, že by sme sa naučili robiť veci efektívnejšie, ale tým, že sme nestrácali čas uvažovaním a rozjímaním a vyhováraním sa na to, ako tá úloha bude dlhá/nudná/ťažká, ale proste sme ju spravili. Ako hovorí reklamný slogan Nike – “Just do it”. Určite sa to oplatí aspoň raz vyskúšať.

Ďalšia vec, ktorá ma dnes zaujala, bolo video na YouTube, ktoré hovorilo o tom, ako sa naučiť hocičo veľmi dobre v priebehu 20 hodín. Aj keď sa to zdá na prvý pohľad neskutočné, stačí byť len trochu otvorený a vypočuť si celý ten proces, ako to pôjde. Celé video sa nachádza tu – https://www.youtube.com/watch?v=lB6K60mkmho.

Celé to pozostáva z 5 krokov, ktoré rozbijú neriešiteľný problém na celkom stráviteľnú vec. Prvým krokom je rozhodnúť sa, čo sa presne chceme naučiť. Tu si treba dávať pozor, aby to nebolo príliš všeobecné, lebo inak to nemá zmysel. Napr. ak si dáme za cieľ naučiť sa francúzštinu, nebude to príliš vhodné, lebo ide o veľmi širokú schopnosť s veľmi širokým záberom, a zvyčajne zbytočne veľkým. Problém nie je ani to, že by toho bolo veľa, ako skôr to, že sa nám budú veľmi ťažko hľadať silné dôvody, prečo sa to naučiť. Lepšou alternatívou je teda najskôr si určiť, čo presne chceme, a potom sa ľahko nájde aj to “prečo”, ktoré nás bude pohánať dopredu. Čiže ak sa chcete naučiť francúzštinu kvôli tomu, že chcete ísť do francúzskej reštaurácie, a celé to absolvovať po francúzsky, aby ste mali “autentický zážitok”, tak hneď viete, na čo sa presne máte zamerať, a nemusíte sa učiť 99% vecí z toho, jazyka, ktoré nikdy nevyužijete.

Druhým krokom je rozbiť si cieľ učenia na podoblasti, z ktorých sa daná vedomosť skladá, a začať s tými najdôležitejšími. Dá sa to napr. tak, že skočíte do kníhkupectva a požičiate si 3 ľubovoľné knihy z tej oblasti. Nebudete ich ale čítať, ale si ich len rýchlo prelistujete, aby ste zistili, čo sa v nich najčastejšie vyskytuje. Podľa toho budete vedieť, čo je najdôležitejšie a čo nie – v každej oblasti je totižto len zopár málo tém, ktoré sa stále opakujú, a ktoré tvoria tzv. jadro vedomosti. A najkrajšie na tom je, že Vám to celé zaberie len niekoľko minút.

Tretí krok je vybrať si len tie témy, ktoré sú najdôležitejšie, ale len toľko, aby sa to nestalo prekážkou predtým, ako vôbec začneme. Kľudne môžete vybrať aj menej, ako je treba – ak počas tých 20 hodín zistíte, že ste sa už všetko dôležité naučili, nie je problém hocikedy si pribrať ďalšiu tému k učeniu sa.

Štvrtým krokom je eliminovať bariéry k praktizovaniu vedomostí – pretože len praxou sa naučíte to, čo chcete. Vyhraďte si pravidelný blok času počas dňa, zavrite sa do tichej miestnosti, vypnite telefón a počítač, a odstráňte všetko, čo by Vás mohlo rušiť. Tak sa budete vedieť lepšie koncentrovať, a vydržať v tom stave dlhšie.

Piatym krokom je paradoxne rozhodnúť sa, že si tých 20 hodín nájdeme. Ak nám to totiž nestojí za to, aby sme obetovali 20 hodín na to, aby sme sa niečo nového naučili, pravdepodobne to ani veľmi nechceme alebo nepotrebujeme. Ak sa však zaviažeme, že si ich nájdeme – ideálne verejne – znamená to, že to má pre nás cenu, ktorú sme ochotní obetovať na to, aby sme to dosiahli.

Potom už zostáva len posledné – vyhradiť si každý deň nejaký čas – napr. 40 minút denne počas jedného mesiaca – a počas tej doby sa učiť a rovno to aj praktizovať. Dôvod, prečo to nedať naraz je ten, že počas spánku sa mozog “prestaví” na danú novú schopnosť, a ušetrí to kopec praktizovania, v porovnaní s tým, ako keby sme vôbec nespali, resp. praktizovali povedzme 3 hodiny v kuse. Toto bolo dokázané niekoľko desaťročí dozadu v oblasti aplikovanej psychológie, takže sa na to dá celkom spoľahnúť. Dôležité je ale praktizovať, čo sme sa naučili zatiaľ teoreticky – bez toho sa totiž nikdy nič nenaučíme. Praktizovanie a opakovanie je spôsob, akým sa nová schopnosť spoľahlivo vryje do dlhodobej pamäte, bez šance, aby sme to v dohľadnej dobe znova zabudli. A 20 hodín je zvyčajne dostatočná doba naučiť sa niečo, čo potrebujeme, na dostatočne dobrej úrovni na to, aby sme to mohli používať. Ak sa v tom však chceme stať majstrami, budeme na to potrebovať roky – to nám ale vo väčšine prípadov netreba.

To je na dnes všetko. Cieľ “aspoň 1000 slov” je splnený, a budovanie nového návyku úspešne začalo. Pokračovanie zajtra 🙂