Warning: Trying to access array offset on null in /data/6/3/63fcd11f-f9fe-4c63-9b85-52a502da298c/misochmelar.sk/web/wp-content/plugins/really-simple-facebook-twitter-share-buttons/really-simple-facebook-twitter-share-buttons.php on line 318

Keď sme prichádzali konečne do Jekaterinburgu, sledovali sme, kedy príde hranica Európy a Ázie. Čakali sme majestátne uralské hory, kde bude vysekaný priechod pre legendárnu Magistrálu, ale bolo tam niečo iné. Trať totiž ide cez jedno z najnižších miest v celom pohorí, takže kopce tam ako keby ani neboli, a naokolo boli len nevýrazné lesy, takmer na rovine. Keby nám domáci nepovedali, že toto je ono, tak by sme si to ani nevšimli… Zato sme si to však vynahradili neskôr v okolí Jekaterinburgu, kde sme išli na výlet za euroázijskými monumentmi.Vraj ich je tam naokolo 17. My sme išli k tomu najväčšiemu a asi aj najstaršiemu, ešte z konca 19. storočia. Vyzeral super, najmä stredová čiara, ktorá oddeľovala oba kontinenty. Je to miesto, kam sa chodia často fotiť mladomanželia, kde jeden je na jednom kontinente, druhý na druhom. Prípadne turisti si tam robia fotky tak, že stoja rozkročení okolo tej čiary, každou nohou na inom kontinente. Ponúka to proste kopec možností, ako sa vyblbnúť pred fotoaparátom 🙂

Keď sme prišli do Jekaterinburgu, bol akurát obed. Stanice popri Magistrále sú hotové klenoty architektúry, všetky veľmi pekne zrekonštruované a dobre udržiavané. Vonku síce nájdete bezdomovcov a osadníkov tak ako u nás, ale tam ich dovnútra nevpúšťajú. Pri vstupe aj výstupe musíte totižto prejsť detektorom kovov a vo väčšine prípadov si nechať zröntgenovať aj batožinu. A napriek tomu, že personál vo väčšine prípadov vyzeral, že ten detektor má absolútne na háku, tak na druhej strane všetky „živly“ vyhadzovali von už hneď pri dverách. Bezpečnosť tam berú dosť vážne, pretože Transsibírska magistrála je už od sovietskych čias vyhlásená za strategický vojenský objekt. Dokonca na začiatku aj na konci väčšiny tunelov a mostov stoja ozbrojení vojaci so samopalmi, ktorí to tam strážia. Čo je celkom pochopiteľné, pretože je to hlavná dopravná tepna krajiny, kade chodia rôzne tovary z Ázie do Európy. A je to u nich zároveň aj najrýchlejší spôsob transportu. Takže si to náležite strážia.

Tú trať už nejakých cca. 10 rokov chcú predĺžiť až do Londýna. Číňania sa dokonca ešte pred krízou sami ponúkli, že tú výstavbu zaplatia, pretože by to skrátilo prepravnú dobu zo 6 týždňov po mori na cca. 10 dní. U nás sa o tom hovorí len veľmi okrajovo, ako o nejakej „širokorozchodnej trati“. Ktorá by do slovenského rozpočtu prinášala miliardy ročne len za tranzitné poplatky. A napriek tomu to brzdí politika. A po novom aj aktuálna politická situácia. Zostáva už len veriť, že tí hore sa umúdria, a budú v tom raz pokračovať. Momentálny termín dostavby, ak sa to teda niekedy uskutoční, je niekedy okolo roku 2035. Aj keď Číňania sú schopní postaviť to za 2-3 roky… O ich stavebných schopnostiach sa určite ešte zmienim v ďalších článkoch o Číne.

Jekaterinburg je jedno z najväčších ruských miest. Má vlastné metro s 2 linkami, ale len minimum kultúrneho dedičstva. Všetko staré totižto zbúrali boľševici v časoch revolúcie, tak ako všade vo zvyšku krajiny. Posledných 10-15 rokov sa z toho ale krajina znova spamätáva, a stavia odznova všetky kostoly, katedrály, a historické domy. Takže všetky pamiatky v Jekaterinburgu spadajú do 2 kategórií – novopostavené budovy, alebo betónové masy z budovateľských čias. Napriek tomu je to veľmi pekné, a hlavne príjemné mesto. Ľudia sú spočiatku síce trochu odmeraní, ale to je ich nátura. Sú však veľmi ochotní a pomôžu s čím vedia, prípadne zavolajú niekomu známemu, ak nevedia. Najmä ak ste cudzinec. Má to však jediný háčik a tým je jazyk. Dohovoríte sa tam len po rusky, a angličtina je tam stále veľmi zriedkavá. Ak ju náhodou aj niekto vie, tak sa jej snažia vyhýbať. Najmä ak počujú, že hovoríte podobným jazykom ako oni 🙂 Zaujímavé je tiež, že ich dosť prekvapí, keď im poviete, že ste zo Slovenska. Väčšina z nich to nepozná, alebo si ho pomýli so Slovinskom. Takže im treba povedať, že ste z Československa, a potom už vedia, že sme vlastne 2 rozdelené štáty. Za celý čas, čo sme tam boli, som našiel len jednu jedinú predavačku v potravinách na Ďalekom východe v mestečku Ussurijsk, pri hraniciach s Čínou a Severnou Kóreou, ktorá hneď vedela, kde to je. Napriek tomu, že to bolo na opačnom konci sveta. Asi mala v škole dobrú zemepisárku 🙂

V Jekaterinburgu je hneď niekoľko vecí, ktoré sa oplatí si pozrieť. Prvou je nádherná mestská radnica, postavená v stalinistickom štýle, pri ktorej sa človeku ani nechce veriť, že sa z betónového masívu dá spraviť aj niečo pekné. Ďalej je tam priehrada v strede mesta, ktorá vznikla prehradením rieky, ktorá tade preteká. Potom je tam niekoľko pravoslávnych kostolov, vrátane katedrály, ktorú dali postaviť pred niekoľkými rokmi na mieste, kde boľševici zmasakrovali celú cársku rodinu. Tých potom odhodili do baní za mestom, kde tiež pred pár rokmi postavili miesto zvané Ganina Jama, so 7 drevenými kostolíkmi, za každého člena cárskej rodiny jeden. A posledné, čo sa oplatí vidieť v samotnom meste, je hromada pomníkov sovietskym vojakom za všetky vojny, v ktorých padli. Všetky v klasickom budovateľskom štýle. Aspoň takto si ich uctili.

Okrem pamiatok je to veľmi príjemné mesto. Je tam aj kam ísť, ale ak chcete ísť do naozaj dobrého hotela alebo reštaurácie, bude Vás to stáť asi ako v Moskve. Darmo, domáci si za kvalitu priplatia, a hlboko do peňaženky rozhodne nemajú. A navyše neplatia kreditkami na dlh ako u nás, ale cashom. Takisto pri hoteloch v Rusku je zvykom za všetko platiť, aj keď je to len malá, nevýznamná suma. A kľudne aj v najdrahších moskovských hoteloch. Čiže ak u nás zaplatíte za izbu a nejaký balík služieb k tomu povedzme 100 eur, u nich zaplatíte rovnaký balík služieb povedzme 50 + 10 + 15 + 3 + 22 eur. V súčte je to rovnaké, dokonca to zaplatíte rovnako ako u nás celé na až konci, ale pre psychiku našinca je to ako keby stále len platil a platil.

O tom je ale cestovanie. Treba si zvykať na miestne pomery, tak ako sme si zvykali na tie naše, keď sme boli deťmi. Alebo keď sa zmenil režim. Pri cestovaní máte však výhodu v tom, že všetko máte vo svojich rukách. A zážitky dávkujete podľa toho, ako chcete. V živote sa Vám to vráti hneď niekoľkokrát – zrýchlenou adaptáciou na zmeny, psychickou odolnosťou, kľudom, a hlavne dobrým pocitom, že ste sa zasa niečo nové zažili, a dokázali sa posunúť niekam ďalej.

To je na dnes všetko, zajtra pokračujeme ďalej 🙂