Tak a je to tu. Prvý týždeň výzvy je na konci. Podarilo sa mi ju porušiť zatiaľ len raz, takže zatiaľ je to OK 🙂 Dnes si povieme niečo o prekonávaní strachu. Nadväzuje to na včerajší experiment po tme v lese, ktorý bol síce trochu extrémny, ale splnil svoj účel.

Strach má viacero definícií. V prvom rade je to emócia. Z pohľadu prínosnosti a produktivity človeka asi tá najhoršia. Dokáže človeka úplne paralyzovať, ako aj vyhecovať k špičkovému výkonu, v závislosti na okolnostiach. Keď ale chceme nepriateľa poraziť, musíme ho najprv spoznať. Mne sa najviac páči definícia strachu ako očakávanie nepríjemností. Poväčšinou len vymyslených. Dokáže však s človekom manipulovať ako s bábkou. Všetci vládcovia v minulosti používali strach na ovládanie ľudí. A používajú ho bez výnimky aj doteraz. Celá západná spoločnosť je ovládaná a zároveň poháňaná strachom. Tie najväčšie a najbohatšie spoločnosti na svete majú na ňom založený celý svoj biznis – poisťovne, banky, dokonca aj časť zdravotníctva. Je to príklad toho, ako sa dajú s jednou emóciou ovládať miliardy ľudí. A zároveň bez rizika. Smutné, ale je to tak. Tak funguje náš svet, do ktorého sme sa narodili, a sami sme príliš malí na to, aby sme to zmenili. Ako však hovorí rímske príslovie – “Keď chcete zmeniť svet, začnite od seba.”. Takže začneme aj my so sebou.

Pokračovať v čítaní →

Follow

Dnes ma napadla spásonosná myšlienka. Čo tak prejsť sa po tme lesom? Sám, len s baterkou v ruke? Challenge accepted!

Ako trasu som vybral cestu medzi bratislavskou Kolibou a Železnou studničkou. Počas dňa tá trasa trvá niečo medzi hodinou a hodinou a pol, počas noci uvidíme 🙂 Dá sa to celé prejsť po asfaltke, alebo zhruba 70% cesty po lese. Voľba bola jasná – les. Počkal som dnes teda na 9tu večer, hodil na seba tepláky, čiapku, zobral 10 eur na taxík naspäť domov, a asi tú najslabšiu baterku, čo sme doma mali.

Pokračovať v čítaní →

Follow

Je tu už tretí deň, odkedy som prijal výzvu, a prvýkrát začínam mať tvorivú krízu. Dnes v noci som spal len 3 hodiny, nasledovalo úmorne dlhé školenie, a keď som prišiel domov a vybavil hlavné veci, tak mi už ako posledné zostáva napísať jeden článok. Síce ešte stále netuším o čom, ale hlavne že mám oči ako angorák, a nevidím už poriadne ani na monitor…

Vlastne…

Dnes sa mi stala zaujímavá vec.

Pokračovať v čítaní →

Follow

Včera som sa rozhodol písať 1000 slov denne, a už prichádzajú prvé symptómy pri budovaní návyku – nedostatok času, spánku, a prioritizovanie až na koniec dňa… Je už niečo po polnoci, a až teraz som si uvedomil svoj včerajší záväzok. A bez jeho splnenia nepôjdem skôr ani spať. Takže – ide sa tvoriť! 🙂

Dnes som sa naučil jednu zaujímavú vec, s ktorou som sa predtým pokúšal zbytočne bojovať. A to, že keď si Vás niekto najme ako renomovaného experta, aby ste mu pomohli zhodnotiť a prípadne upraviť jeho riešenie alebo názor, Pokračovať v čítaní →

Follow

Dnes som sa rozhodol prijať výzvu “1000 slov denne”, ktorú som videl v tomto článku: https://medium.com/@skooloflife/how-writing-1000-words-a-day-changed-my-life-3895f4d045d2. Jej autor hovoril o tom, čo mu to dalo. Aj keď to na prvý pohľad nevyzerá nejak extra, postupom času sa z toho stala rutina, a pomohlo mu to lepšie formulovať myšlienky, vyjadrovanie, a časom napísal aj svoju prvú knihu.

Podstata toho celého je získať návyk robiť niečo, čo nám pomôže v dlhodobom horizonte. Človek pri tom prechádza rôznymi fázami, napr. ako vymyslieť, čo vôbec napísať. Pokračovať v čítaní →

Follow